THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Nový pojem na slovenskej metalovej scéne, za ktorým ale stoja starí harcovníci, z ktorých je určite najznámejší René zo skupiny DEMENTOR. Okrem hudobnej minulosti členov GOD DEFAMER sme sa ale venovali hlavne prednedávnom vydanému debutu a plánom do budúcnosti.
Len pred pár dňami vám vyšiel debutový album, no skôr ako prejdeme k nemu, skúste nám predstaviť vašu kapelu.
Rene: Dali sme sa dokopy na jeseň v roku 2008. Momentálne máme piatich členov. V roku 2009 sme vydali päťskladové promo a v roku 2010 sme v Grapow Studios nahrali debutový „full length“ album.
GOD DEFAMER je relatívne novým pojmom na našej metalovej scéne, no vy ako jeho členovia už takým novým pojmom nie ste. Skúste sa predstaviť a pripomenúť nám, odkiaľ vás môžeme poznať.
René: Od roku 1991 do 2004 som hral na gitaru a spieval v DEMENTOR. Potom som tam ešte v roku 2008 krátko pôsobil ako koncertný gitarista. To bola moja jediná kapela pred GOD DEFAMER. Bubeník Rudy Strhák sa predtým preslávil hlavne tlčenim v MOONFOG. Odtiaľ neskôr prišiel aj súčasný spevák Peter Hija. Basák Marián Letko je jediný maník bez veľkých skúseností. A Alex sa, verím, predstaví sám. Však?
Alex: Za mňa spomeniem určite NOMENMORTIS, CONTEMPT, CORTRIBE, no najmä NOSTRUM, tam som nabral asi najviac skúseností a aj sa najviac naučil, čo sa týka hudobníckeho remesla.
Vaša hudobnícka história je určite pre kapelu prínosom, no nájdeme v hudbe GOD DEFAMER aj nejaké priame spojitosti/odkazy na tieto bandy?
René: Ja si myslím, že sa výrazne líšime od všetkých našich predošlých kapiel. Dokonca by som povedal, že na Slovensku nie je kapela, ku ktorej by nás mohla kritika alebo fanúšikovia prirovnať.
Alex: Pravdepodobne to nie je počuť, ale odkaz NOSTRUM žije aj v našej tvorbe, ani nie tak hudobne ako celkovým prístupom, ktorému som sa počas môjho pôsobenia u nich naučil. Kedysi som stále cítil potrebu tvoriť a vyjadrovať sa v rámci jedného štýlu alebo tvoriť podľa niekoho (nie vyložene ho kopírovať), to sa zmenilo, dnes už nemám problém s vkladaním melodických vsuviek medzi brutálne pasáže a naopak, tak isto už nežijem podľa hesla „dokud žijem, rychlost vítězí“. V tomto smere bude nový materiál ešte oveľa viac vzdušnejši ako „Heavenly Hell“, to vieme už teraz, nechceme byť kapelou ktorá ostane trčať naveky v jednej škatuľke, no na druhej strane chceme, aby naša hudba znela prirodzene bez toho, aby mal poslucháč pocit, že je to celé neúprimné a násilné.
Ešte mi nedá, aby som sa neopýtal teba, René, na udalosti, ktoré si spomínal na začiatku, ohľadom obnovenia fungovania DEMENTORU v roku 2008 a tvojho pôsobenia v ňom. Predtým sa DEMENTOR neoddeliteľne spájal s tvojim menom a zrazu si bol len koncertný gitarista. Nakoniec si z kapely odišiel a DEMENTOR funguje už bez teba. Skús nám o tomto dianí v DEMENTOR a tvojom súčasnom vzťahu k tejto kapele povedať viac.
René: Všetko to začalo, keď som niekedy v roku 2004 alebo 2005 z kapely definitívne odišiel a prestal sa kvôli vyťaženiu v práci a rodine definitívne venovať hudbe. DEMENTOR zostali aktívni a dokázali sa stabilizovať aj bezo mňa, čomu som bol rád. V roku 2008 som zmenil zamestnávateľa a presťahoval sa do Ružomberka, kde žije Rasťo. V tom čase riešili post gitaristu a mňa veľmi lákalo vrátiť sa na pódiá. Necítil som sa však na „full time job“ v DEMENTORE, tak sme sa dohodli, že sa vrátim len ako koncertný gitarista. Nebol to problém, lebo tvorbu na seba už dávnejšie prebral Rasťo. Odohrali sme takto asi tri koncerty. Nakoniec ma definitívne nahradili, keď som sa odmietol zúčastniť nejakých aktivít. Bol som nahnevaný kvôli spôsobu, akým sa to udialo. Keď som založil GOD DEFAMER, tak som začal ne veci hľadieť inak. Uvedomil som si, že to pre mňa bolo dobré a momentálne sa môj vzťah s Rasťom, ktorý po mojom vyhadzove utrpel, stabilizoval.
A teraz sa vráťme ku GOD DEFAMER a „Heavenly Hell“, čo od vás môžeme očakávať?
René: Predovšetkým to je desať kúskov progresívnejšie poňatého death metalu s modernými prvkami. Na spestrenie sme použili aj melodické vokály, s ktorými nám zatiaľ vypomáhali hostia, čo by sme chceli v budúcnosti riešiť sami. Zvukovo sme dosiahli slušný výsledok, tak verím, že to bude zaujímavé počúvanie pre širšiu základňu fanúšikov, a to nie len death metalistov.
Alex: Presne tak, je tam toho určite viac ako „lopaťácky bigbít“.
Vašu hudbu ste nám už viac/menej popísali, no skúste ešte niečo povedať o textoch. Aké témy mame očakávať? Bude to niečo konkrétne, či skôr abstraktné?
René: Asi bude záležať od toho, kto text napíše. Nikto nemá túto činnosť zakázanú. Ja píšem o nezmyselnosti náboženstiev, Alex napísal o pocitoch ľudí. A Peter? To sa ešte uvidí. Zatiaľ nemal dosť času na realizáciu. Pokiaľ neprinesie nejaké gospelové litánie, tak mi to je jedno. Tieto „témy“ do GD nepatria (smiech).
Prečo považuješ tému „boja proti náboženstvám“ za takú dôležitú? Nezda sa ti už tak trochu ošúchaná?
René: Nepovažujem. Dávno to neberiem tak, ako kedysi. Dokonca si myslím, že ak tu budeme hovoriť o boji, bude to dosť prehnané. Jednoducho by som to nazval slobodné vyjadrenie vlastných myšlienok a pocitov. Som starší a o veciach uvažujem s chladnejšou hlavou. Naša spoločnosť je považovaná za kresťanskú a toto náboženstvo je nám dávané za príklad. Samé si však dennodenne vytvára témy a škandály, o ktorých hovoria masy. Ak mám chuť napísať text, tak si proste vytiahnem nejaký aktuálny náboženský škandál alebo absurditu. Mám z toho radosť, keď sa mi podarí napísať nový, tematicky „neošúchaný“ text.
Alex: Možno ani tak nejde o boj proti náboženstvám a ich podstate (viera v niečo nadpozemské) ako skôr o boj proti tomu, čo sa za tieto veci snažia ich šíritelia skryť, koľko špinavých praktík a biznisu, kde pravá podstata náboženstva je až na poslednom mieste. Nehovoriac o ich snahe presviedčať, že práve tá jeho viera je jediná správna...
Ako vnímaš momentálne v Európe pretriasanú tému šírenia islamu?
Alex: Je to naozaj až také horúce? Ja som asi celkovo mimo týchto udalostí, nakoľko prvýkrát som na problém s islamom v našich krajinách naďabil až v rozhovore s Brunom na vašej stránke.
René: Nemyslím si, že sa to tu nejako nadmerne pretriasa. Niektoré veci sú zámerne nafúknuté a skreslené.
Dobre, skúsim provokačnú otázku. Čo by bolo pre vás osobne prijateľnejšie? Ak by ti išli stavať „pod oknom“ kresťanský kostol alebo moslimskú mešitu?
René: Tak z týchto možností si naozaj neviem vybrať. Ak by mi niekto niečo staval pod oknom, tak mi to v prvom rade vadí preto, že mi pokazia výhľad na krásnu tatranskú prírodu a paneláky pred ňou.
Alex: Za seba ti môžem s kľudným svedomím povedať, že je mi to jedno, pokiaľ to nezasahuje do mojej osobnej slobody. Ja sa nehrám na žiadneho nacionalistu ani Európana, viem, kde sú moje korene, ale aby som niekomu zakazoval praktikovať jeho náboženstvo, to nie. Nevidím v tom zmysel svojho života.
OK, znova sa vrátime k hudbe. Akých hostí ste angažovali pri nahrávaní debutu a prečo práve ich?
Alex: Angažovanie hostí bolo spontánnou reakciou na tvorbu nových skladieb, keď sme mali pocit, že melodický vokál by mohol mať pridanú hodnotu. Určite sme nimi nechceli prešpikovať každú skladbu a myslím, že po vypočutí sa zhodneme na tom, že sú tam fakt len na vkusné doplnenie bez toho, aby hrali v našom celkovom vyznení nejakú primárnu úlohu. Tomu zodpovedá aj výber hostí, keď sme skôr ako po známych a medializovaných menách skôr vsadili na charakter vokálu. Tak Pidri (DISCONCRETE) ako aj Handrush (BRAINSCAN) odviedli svoju prácu k všeobecnej spokojnosti napriek tomu, že väčšina spevových liniek a harmónií bola vymyslená až v štúdiu. No a nesmieme zabudnúť aj na Mr. Nogu (BRAINSCAN, PYOPOESY) ktorý, keď už priviezol Handrusha, dostal taktiež priestor pre svoj megabrutálny ryk v dvoch skladbách.
Nahrávali ste v Grapow Studios, ako ste sa ku Grapowovi dostali a ako ste s jeho prácou spokojní? Predsa len, od neho by som nečakal, že bude mať cit pre death metal.
René: Dostať sa k nemu nie je žiaden problém. Stačí ho kontaktovať, kľukne aj cez jeho myspace stránku. Odpoveď je zaručená. Otázkou je potom len to, či má voľné termíny. Nám sa páčili niektoré jeho produkcie, predovšetkým X-CORE a MASTERPLAN. S death metalom nemá veľké skúsenosti, niečo také sme ani nepožadovali. Zvlášť preto, že sa sami chceme odlíšiť. Naša požiadavka bola len kvalitný, hutný a zrozumiteľný zvuk. Musím povedať, že niektoré klasickejšie deathmetalové rytmy robili pri mixovaní Rolandovi problémy. Celkovo sa mu zdala naša muzika dosť progresívna.
Alex: Cit pre death metal začal Roland pestovať až u nás, ale aj tak si myslím, že sa len pretvaroval (smiech). Jednoznačne sme si ho vybrali pre jeho skúsenosti v metalovej muzike, popravde, žiadne zo špičkových československých štúdií sa ani len nepribližovalo našej predstave o modernom metalovom zvuku. S odstupom času vieme, že sa to určite dalo celé urobiť aj lepšie, no myslím si, že výsledok je adekvátny tomu, aký výkon sme podali v štúdiu, tieto slová nech si každý vysvetlí po svojom po vypočutí nahrávky.
Aká je vlastne vaša predstava o modernom metalovom zvuku a prečo si myslíte, že žiadne české a slovenské štúdio taký nie je schopné vyrobiť?
Alex: Skúsim odpovedať najprv na druhú polovicu otázky a o odpoveď znie: Neviem. Čiastočne je to asi otázka vybavenia, no takisto veľa závisí na producentovi, no a mám pocit, že v rámci metalu tu nie je nikto, kto by mal uši na ten „moderný metalový zvuk“. Hlavne zvuk bicích je častým kameňom úrazu, nehovoriac o neochote väčších štúdií, kde už to vybavenie predsa len je, vyhrať sa so zvukom nahrávky. Taktiež nesmieme zabudnúť, že niečo také ako termín predprodukcia (čo je v zahraničí úplne bežná vec) sa u nás zatiaľ nemal možnosť udomácniť. Čo sa týka našich predstáv, tak ako už vyššie spomínal René, nemali sme nejaký konkrétny vzor, skôr sme chceli sledovať všeobecný trend. Čiže sa pokúsiť o nahrávku, kde počuť zrozumiteľne každý nástroj a tón. Roland prízvukoval, že náš gitarový sound mu trochu pripomína novšiu tvorbu NEVERMORE, čo už samo o sebe berieme ako veľký kompliment.
René: Podľa mňa je práve Grapow Studios jedno z tých štúdií, ktoré dokážu zabezpečiť zvuk svetovej úrovne a to aj v deathmetalovom rangu. Stačilo mi počuť, čo si odtiaľ odniesli X-CORE, BLACK MAJESTY, SMASHED FACE a nakoniec MASTERPLAN. „Yeah, that is a real metal sound!“ Myslím, že ani produkcia GOD DEFAMER v tomto nezaostáva.
Nebude skôr problém v tom, že naše domáce kapely, kvôli finančným limitom, nevrazia do nahrávky dostatok financií a taktiež naše metalové kapely, ktoré by využili služby nejakého ostrieľaného producenta sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky?
Alex: Čiastočne môžem s tebou súhlasiť, ale pokiaľ sa pozrieme aj na nahrávky mimo metalového spektra: napríklad pri takých DESMOD nemám pocit, že by ich tlačila otázka financií, prípadne nedostatočného vybavenia či časovej tiesne a predsa tú nahrávku môžeš zvukovo hneď identifikovať ako slovenskú, čiže určite je niečo zhnité v štáte slovenskoproducentskom.
René: Podľa mňa za tým bude skôr nedostatok skúseností. Nahrával som raz v Nemecku v Stage One. Za týždeň sa tam dá urobiť super nahrávka. Bol tam nahraný taký legendárny album ako KRISIUN - „Coquerors Of Armageddon“, a to je páni produkcia. To štúdio má pritom možno lacnejšiu výbavu ako niektoré slovenské. Cena producenta je pritom už v hodinovej sadzbe.
Takže sa ku Grapowovi vrátite aj s budúcim materiálom?
Alex: Tak na toto ti neviem dať odpoveď, nakoľko veľa závisí od nášho vydavateľa, ktorý takisto vlastní štúdio a pokiaľ budú podmienky výhodnejšie, išli by sme sami proti sebe, ak by sme ich nevyužili...
Spomenuli ste Gothoom Productions, v podstate ide o málo známe slovenské vydavateľstvo. Prečo práve oni, nemali ste zálusk skôr na nejaký väčší label?
René: Samozrejme, ako každá kapela sme mali zálusk aj na „major“ labely. Oslovili sme ich snáď všetky. Pravdaže sme si uvedomovali, že šance sú malé, ale ak neskúsiš, nevieš. Jednania sme mali rozbehnuté nakoniec s menšími vydavateľstvami. Ponuka Gothoom sa ukázala ako najlepšia. To, že sa len rozbiehajú je možno jedna z nevýhod, ale páči sa nám ich zápal pre vec. Verím, že ak ich aj my dostatočne podporíme, môže z toho byť dobrá a obojstranne prospešná spolupráca.
Napríklad Osmose, ktorí vydávali DEMENTOR, neprejavili záujem?
René: Osmose vôbec nie. Majú iné zameranie a doslova sa vyjadrili, že nemajú pochopenie pre moderne znejúce kapely.
Mnoho kapiel už dnes rezignovalo na hľadanie vydavateľa, pretože podľa nich si originálne CD už aj tak skoro nikto nekupuje. Myslíte si, že sa nájde dostatok ľudí, čo siahnú po tom vašom?
René: Samovydanie je jedna z ciest a aj my sme o tom uvažovali. Ale okrem finančného vkladu potrebuješ aj kopec času, ktorý musí niekto obetovať. Nie je to totiž len o tom, dostať do obývačiek fanúšikov nejaké množstvo CD. Dôležitá je propagácia a distribúcia. Na Slovensku sa CD príliš nepredávajú, no aj napriek tomu dúfam, že aspoň tretina sa predá práve tu. A taktiež verím, že sa podarí vypredať aspoň jeden náklad - inak by sme do toho asi ani nešli.
Čo si myslíte o sťahovaní hudby a neplatení za autorské práva, prípadne o hesle „sťahovanie hudby zabíja muziku“?
René: Aby som bol úprimný, aj ja si sťahujem muziku. Originál CD kupujem od kapiel, ktoré mám veľmi rád, prípadne keď natrafím na niečo zaujímavé. Mal som veľkú zbierku, ktorú teraz rozpredávam. Nemám čas počúvať klasický CD formát. Hudbu počúvam hlavne v aute a na to sú mp3 najlepšie. Zabíjanie muziky sťahovaním je diskutabilné. Kapely sa dokážu uživiť aj koncertovaním a predajom merchandisu. Je potrebné sa tomuto trendu prispôsobiť. Dokonca som už počul o albumoch predávaných na flash diskoch.
No paradoxne týmto svojím prístupom vlastne ideš sám proti sebe, či nie? V podstate akoby si fanúšikom odkázal, nemusíte si naše CD kupovať, stačí, ak si ho stiahnete.
Alex: Ale René vlastní približne 666 gitár a stále prikupuje, tak mu na CD neostávajú peniaze (smiech).
René: Tento message možno vysielam, ale aj tak na situácii nič nezmením. Internet je mocný fenomén a ekonomická situácia mnohých ľudí ho predurčuje na ideálny zdroj hudby. Ja nemám problém s financiami na kúpenie originál nosiča. Mám 500-kusovú zbierku, ktorú rozpredávam kvôli nedostatku miesta a preto, že 90% tých nahrávok som počul maximálne raz a nikdy viac by som si ich už ani nevypočul. Môj vkus sa vyhranil. Kopec tých starých vecí som pritom predal za symbolické ceny. V zbierke mi zostane možno sto albumov, ktoré pre mňa nestratili hudobnú hodnotu. Ľudia, ktorí milujú originály a rozširujú svoje zbierky tu budú stále a internet ich nepokazí. Skupiny už dávno zistili, že na prežitie potrebujú koncertovať a predávať iný merch. Taký, ktorý si cez net nestiahneš, ako napríklad triko Mira Žbirku.
Viem, že máte ešte len tesne po vydaní debutu, no nemôžem sa neopýtať na vaše plány do budúcnosti.
René: Chceli by sme dať dokopy ešte lepší materiál ako „Heavenly Hell“ a určite chceme veľa koncertovať. Plány máme asi rovnaké ako väčšina kapiel.
Alex: Presne, byť lepší, rýchlejší, technickejší, najsamnajlepší... Chystáme nový klip k skladbe „Another Day, Another Death“ a snáď aj nejaké to obligátne turné na podporu predaja nášho CD.
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.